Erice

Erice je známe pre svoje malebné uličky, dláždené námestia a historické budovy postavené z miestneho kameňa. Mesto má jedinečnú atmosféru stredovekého mestečka, ktorá vás uchváti hneď po príchode. 

Nachádza sa na vrchole hory Monte Erice a ponúka nádherné panoramatické výhľady na západné pobrežie Sicílie, Stredozemné more a Trapani. V jasný deň môžeme dokonca vidieť sopku Etna!

Najkrajšie je dostať sa tam lanovkou z Trapani, no kto nemá rád kabínky na lane, dá sa ísť aj autobusom.

Erice sa pýši bohatou históriou siahajúcou až do staroveku. Mesto bolo kedysi dôležitým fenickým a gréckym sídliskom a neskôr sa stalo súčasťou normanskej a španielskej ríše. Vďaka tomu sa v Erice nachádza množstvo historických pamiatok, ako napríklad normansko-švábsky hrad, katedrála Santa Maria Assunta (Nanebovzatia Panny Márie) a kostol San Martino. Ale kostolov je tam veľa. V súčasnosti je Erice skôr historickou pamiatkou, pravdepodobne tam natrvalo žije len málo ľudí.  

Erice je známe svojimi remeselníckymi tradíciami, najmä výrobou keramiky a kobercov. V meste nájdete mnoho obchodov a galérií, kde si môžete kúpiť suveníry a originálne umelecké diela. Sprievodcovia odporúčajú aj miestne vína a likéry.  

My sme sa tam viac - menej náhodou ocitli skoro ráno a bolo to jedno z najkrajších rán môjho života, pretože sme tie nádherné uličky, zákutia, to jemné starobylé kamenné kráľovstvo mali takmer úplne pre seba. Mohli sme sa voľným krokom prechádzať  v tichu, zastavovať sa, počúvať, čo nám hovoria tie múry, ktorými kráčala história a medzi ktorými sa odohralo toľko ľudských osudov ... a kochať sa výhľadmi. Nakukli sme do kostolov, spravili pár obrázkov do mobilu a do duše, na schodoch zjedli výborné raňajky, čo nám domáca pani Gabriela zabalila a kým sme po prechádzke mestom vypili kávu na priedomku jednej z kaviarničiek, mestečko sa už zaplnilo farebnou a pestrou zmesou turistov, suvenírov, pobiehajúcich detí a kuchynských vôní. Rozlúčili sme sa, poďakovali za súkromnú návštevu, odovzdali mesto jeho denným hosťom a vykročili nazad do Trapani.  

FAVIGNANO

Sicília je ostrov pri južnom Taliansku. Satelit Talianska.

Ale vedeli ste, že aj ona má svoj malý ostrov - satelit? Má celé súostrovie! 

Súostrovie sa volá Egadské ostrovy a najväčší z nich je Favignano. Tam pôjdeme, lebo sú tam krásne pláže, čisté more, dobrá kaviareň a príjemné prechádzky, napríklad na starobylý hrad a kostol. (No na to nám naposledy s Vierkou bolo príliš teplo.) A pôjdeme tam aj preto, že každá príležitosť niekam sa plaviť sa má využiť! 

História Egadských ostrovov siaha až do praveku. Ostrovy boli obývané rôznymi národmi, vrátane Feničanov, Grékov a Rimanov. V stredoveku boli ostrovy súčasťou Sicílskeho kráľovstva. V 16. storočí sa stali súčasťou Španielskeho kráľovstva a v 19. storočí sa stali súčasťou zjednoteného Talianska. 

V Egadskom súostroví sú obývané len tri ostrovy: Favignano (9000 obyvateľov), Levanzo (200 obyvateľov), Marettimo (800 obyvateľov). Musí byť zvláštne deliť sa o kúsok zeme uprostred mora len s dvesto susedmi. 

... no je tu ešte jeden ostrov. Volá sa Formica, je to úplne najmenší ostrov Egadských ostrovov. Osídľovali ho Féničaná, Kartáginčania, Gréci, Trójania, Italici, Rimania, Arabi a Normani. Čistý zázrak zachránil toto "DNA" západnej kultúry pred opustením a skazou. V starej továrni na tuniaky tam 12 rokov pracovala komunita otca Elígia a vybudovali "Mondo X", kde unavení, ale statoční ľudia trpiaci závislosťami hľadajú zmysel, pokoj nádej a liečenie. 

"Každý človek, ktorý kráča svetom, je kvet aj červ so svojimi vôňami aj vadami." (P. Eligio)

• Človek spievajúci Pánovi, milujúci všetkých svojich bratov celým srdcom. 
• Človek obnovujúci to, čo ľudská slepota zničila. 
• Človek nezabúdajúci na dobro. 
• Každý človek môže spasiť svet. 

Okrem komunít Mondo X, ktorých je až 30, založil napríklad službu Telefón Amico, ústredňu, kam môžu volať ľudia v núdzi, v duševnej, vzťahovej, emocionálnej či drogovej kríze, a kde slúži množstvo dobrovoľníkov z radov psychológov, právnikov, duchovných a zdravotníkov. 

Pádre Eligio zasvätil svoj život službe najchudobnejším a najmarginalizovanejším. Jeho práca bola inšpirovaná hlbokou vierou v Boha a láskou k blížnemu. Založil rôzne komunity a projekty na pomoc núdznym a stal sa hlasom tých, ktorých spoločnosť umlčala.

Pádre Eligio zomrel v roku 2021 vo veku 89 rokov. Jeho odkaz naďalej inšpiruje ľudí na celom svete, aby bojovali za spravodlivosť a súcit.

Pádre Eligio bol výnimočný človek, ktorý zasvätil svoj život službe druhým. Jeho príbeh je svedectvom o sile viery a lásky a výzvou pre nás všetkých, aby sme sa postavili za to, v čo veríme.