Hostětín, marec 2018

Aj strach je len pocit

So strachom sme sa skamarátili :)

Počas víkendu sme skúmali tému strachu. Poznávali sme, ako strachy vznikajú, ako na naše správanie vplývajú, ako ovplyvňujú naše životy, zdravie, vzťahy a prirodzený potenciál. Hľadali sme v sebe pevný bod, vďaka ktorému si môžeme vytvoriť iný uhol pohľadu. Tvorili sme usilovne. Učili sa, poznávali, uvoľňovali, meditovali, maľovali, a prišli sme na toto:
Čo nám pomôže ukotviť sa a zmeniť uhol pohľadu na situácie okolo nás a strachy v nás :

  • Uvedomiť si čo sa deje
  • Dovoliť si pocit
  • Odstúpiť od situácie
  • Dýchať , prestať kričať
  • Ustúpiť od predpokladov
  • Zostať v sebe stíšiť sa
  • Dovoliť si vedieť že to nezvládam
  • Zmeniť fyzicky miesto " Sadni si na jeho stoličku"
  • Povedať druhým čo cítim
  • Žiť v prítomnosti
  • Dovoliť si vystúpiť zo situácie a pozorovať
  • Počúvať intuíciu...


Taktiež sme prišli na to, že každý jeden z nás ma iné " brány" uvoľnenia a keď si dovolíme využiť, zmena uhlu pohladu je jednoduchšia. 
Čo nám funguje? - hudba - pohyb - meditácia - bdelá prítomnosť - Sebaprijatie - humor - príroda - tvorenie - dobré jedlo - spev a tanec - keď ma iný počúvajú a ja môžem hovoriť slobodne o tom, čo citim...

Zo spätných väzieb:

Zistila som, že strach je mimo mňa a ja sa ním nemusím nechať väzniť - Všetko akoby zapadlo na svoje miesto - Krásne som si oddýchla a uvoľnila sa - Našla som v sebe svetielko, ktoré žiari zvnútra a to je môj pevný bod - Zdalo sa mi to veľmi užitočné a určite prídem opäť - Pre mna sú dôležité predovšetkým meditácie, ostatné metódy ma tak neoslovili. Tak cítim, že toto je moja cesta... - Bubnovačka bola geniálna - Ten " trojboj", ktorý sme robili v sobotu večer, mi veľmi vyhovoval - Uvedomila som si, že utrpenie mi spôsobuje, keď sa držím svojich myšlienok, emócii a predstáv... - Keď príjmem, čo cítim, uľaví sa mi... - Krásne som si oddýchla a uvoľnila sa, prídem rada aj nabuduce :)

Zažili sme spolu, aké to je prijímať svoje pocity, ako liečivo a blahodárne na nás pôsobí vedomé dýchanie a aktívny pohyb. Videli sme, ako sa môže strach pretaviť do fyzických pocitov, do rôznych stratégií a uvedomili si, že strach nie sme My. Vyskúšali pestrú kyticu možností, ako sa uvoľniť a vytvoriť priestor pre odstup a nadhľad... 

Najlepšie fungoval humor: "Keď zavriem oči... nikto ma nevidí" :)